Ako zaviesť prvých 50 rýchlych kódov

Najčastejšia chyba je snažiť sa zadať niekoľko stoviek produktov naraz. Po dvoch-troch hodinách sú všetci vyčerpaní, systém je hotový napoly a na druhý deň ráno je zas vonku papierový zoznam. Z toho sa ťažko spamätáva: tím usúdi, že „tá novinka aj tak nefunguje“.

Celý sortiment nie je potrebný. V priemernej malej predajni tvorí zhruba polovicu denných tržieb päťdesiat alebo šesťdesiat produktov — a sú to presne tie, ktoré pokladníčka hľadá: pečivo, mlieko, káva, nápoje, tabak a pár sezónnych položiek.

Ktorých päťdesiat produktov ako prvé?

Vyberajte podľa počtu kusov za deň, nie podľa marže či hodnoty zásob. Lacný rožok predaný dvestokrát denne stojí oveľa viac času pri pokladnici než drahá položka predaná raz za mesiac.

1. 1Spíšte, čo najčastejšie účtujete. Ak máte pokladničné zostavy, začnite pri nich; ak nie, pokladníčky vám to povedia spamäti.
2. 2Pridajte vážený tovar a položky bez čiarového kódu — práve pri nich sa najviac hľadá.
3. 3Pridajte to, na čo sa noví stále pýtajú. To sú produkty typu „čo to je?“.
4. 4Sezónne a jednorazové položky zatiaľ vynechajte.

Čo robí rýchly kód dobrým?

Dobrý kód je krátky a jednoznačný. Tri alebo štyri číslice vo väčšine obchodov stačia: dosť kombinácií a stále sa napíšu jedným pohybom. Ak váš obchod už kódy používa, nechajte ich — preúčať čísla, ktoré sú zažité, je zbytočná námaha.

Prečo na fotke záleží

Názov pomôže len tomu, kto produkt už pozná. Nová kolegyňa nerozozná, či je pečivo na pulte s oškvarkami alebo so syrom — a ceny sa líšia. S fotkou vedľa kódu sa rozpoznávanie stane zrakovým namiesto slovného.

Prvý týždeň

1. 1Deň 1 — zadať päťdesiat položiekDvaja ľudia, dve hodiny. Jeden číta zo zoznamu, druhý píše. Ceny, ktoré ešte nemáte, neriešte.
2. 2Dni 2–3 — sledovať, čo chýbaKeď zákazník chce niečo, čo v systéme nie je, pokladníčka to pridá jedným tlačidlom, ešte s produktom v ruke.
3. 3Dni 4–7 — nastaviť obľúbenéČo sa objavuje každý deň, patrí do obľúbených, dostupných jedným ťuknutím.
4. 4Týždne 2–3 — zvyšokCelý sortiment sa poskladá sám, bez večerov strávených písaním.

Čo sa stane, keď zadáte dvesto kódov naraz?

To je najčastejšia chyba a vždy pramení z dobrého úmyslu. Majiteľ si v pokojné nedeľné popoludnie sadne a nahrá celý sortiment, lebo „nech to máme rovno hotové“. O dva týždne je systém plný kódov, ktoré nikto nepoužíva, a hľadanie je pomalšie než na začiatku.

Problém nie je počet, ale to, že kódy pomalyobrátkových produktov sa nikto nenaučí. Kód napísaný dvakrát za mesiac je presne taký pomalý ako žiadny kód — a pritom zaberá miesto v zozname, plieta sa do výsledkov hľadania a vytláča produkty, na ktorých záleží. Päťdesiat dobre vybraných kódov urobí rýchlejší obchod než dvesto napoly zapamätaných.

Kto zoznam udržiava a ako často?

Zoznam rýchlych kódov žije. Menia sa sezóny, vypadne dodávateľ, nový produkt sa zrazu stane obľúbencom všetkých. Keď zaň nikto nezodpovedá, do pol roka zostarne a tím sa potichu vráti k hľadaniu — a od tej chvíle systém nič nezrýchľuje, len existuje.

1. 1Priraďte mu meno. Vo väčšine obchodov je to majiteľka alebo vedúca, nie celý tím.
2. 2Raz mesačne porovnajte najpredávanejšie produkty s rýchlymi kódmi.
3. 3Čokoľvek z prvej dvadsiatky bez kódu ho dostane. Čo sa mesiace nepredalo, môže kód stratiť.
4. 4Pri zmene sezóny počítajte s väčším preskladaním: v lete zmrzlina a nápoje, v zime teplé nápoje a pečivo.

Zhrnutie

Prvých päťdesiat rýchlych kódov nie je administratívna úloha, ale rozhodnutie, ktorých päťdesiat produktov si zaslúži najkratšiu cestu k pokladnici. Postavte zoznam na skutočných predajoch, držte kódy krátke a jednotné, pridajte fotku a raz mesačne to prejdite. Potom bude systém o rok rovnako rýchly ako v prvom týždni.